Skip to content

Ako ochutnávať víno

Víno človek vníma všetkými zmyslami okrem sluchu. Aj ten má pri konzumácii vína svoju úlohu a dá sa vo všeobecnosti tvrdiť, že víno sa oveľa lepšie vychutnáva v pokojnom tichom prostredí ako v hlučnom hurhaji.
Prvým zmyslom, ktorý použijeme na hodnotenie vína je zrak. Víno máme naliate v pohári na stopke, z tenkého skla, dostatočného objemu. Pohár je naplnený maximálne do polovice. Pri pohľade oproti svetlu si na víne všímame jeho:

Čírosť
Zdravé víno by malo byť číre, s takzvanou iskrou. Zákaly majú väčšinou bielkovinový, alebo mikrobiologický charakter a svedčia o nestabilite vína. Fľašové vína so zákalom sú vadné a rýchlo by sa stali nepitné. Bezfarebné kryštáliky vypadnuté na dne fľaše sú kryštálikmi vínneho kameňa (víňany kyseliny vínnej) a nie sú dôvodom na reklamáciu, pretože neznižujú kvalitu vína. Skôr opačne, lebo ich vypadnutím sa vo víne zníži obsah kyseliny vínnej a tým sa vlastne víno odkyselí. Bublinky vo víne bývajú obvykle oxyd uhličitý. Vo vínach, ktoré boli fľašované mladé, skoro po vykvasení, bublinky znamenajú nevytesnený oxyd uhličitý z procesu kvasenia vína. Vo vínach vyšších kategórií, ktoré nesmú byť chemicky stabilizované proti sekundárnemu rozkvášaniu zvyškových cukrov, sú bublinky často signálom sekundárneho kvasenia cukrov vo fľaši. Takéto perlenie považujeme za negatívne.

Farba
Pri bielych vínach sa ich odtieň pohybuje od jemných, žltavo zelenkavých, cez zlatožlté, až po výrazne sýte žlté a medové farby. Farba vína nám napovie, čo od vína môžeme očakávať. Svetlejší odtieň napovedá, že víno je mladé (dozrievaním víno tmavne), že víno je vyrobené reduktívnou metódou s minimálnym prístupom vzduchu (vína z drevených sudov, kde dochádza k rýchlejšej mikrooxidácii vína, sú tmavšie), že víno je zo severnej chladnejšej vinohradníckej oblasti, napríklad zo Slovenska (biele vína z južných teplých oblastí majú sýtejšie farby), že víno bude mať vyššiu kyslosť (vína s vyššou farbou majú obvykle nižší obsah kyselín).
Pri červených vínach sa stretávame s rôznymi odtieňmi červenej. Tie nám môžu napovedať o akú odrodu ide. Svetlejší odtieň tehlovo červenej je typický pre Rulandské modré, rubínovo červená je typická pre zdravý Cabernet sauvignon, Svätovavrinecké, Frankovka modrá, tmavá atramentovo červená charakterizuje napríklad Alibernet.

Vôňa
Vôňa vína nám o víne prezradí oveľa viac ako jeho vzhľad. Škála vôní vín je velmi široká. Okrem typu vône si všímame aj jej inenzitu.
Stretávame sa s vínami, ktoré nemajú takmer žiadnu vôňu, alebo nezachytíme žiadnu určitú arómu. Aj takéto vína po premiešaní v pohári uvoľnia nejakú arómu. Základnou arómou je, že víno vonia ako víno.
V kvalitnejších vínach dokáže aj degustátor začiatočník zachytiť arómy, ktoré pripomínajú rôzne druhy ovocia, kvetín, škorice, malín, čiernych ríbezlí… Máloktoré víno vonia po hrozne, z ktorého je výrobené. Výnimku tvoria odrody Irsai Oliver, Sauvignon, ktorých arómy pripomínajú arómu hrozna pri zbere. V hrozne by ste však ťažko hľadali arómy pripomínajúce grapfruity, banány… (často v Chardonnay), tureckého medu (v Tramíne), mletej papriky (v Cebernete Sauvignon)…
Pre lepšiu orientáciu rozdeľujeme arómy vo vínach do 3 kategórií.
Primárne arómy sa nachádzajú v mladých vínach. Pochádzajú z hrozna, alebo vznikajú počas kvasenia a pripomínajú rôzne druhy ovocia a kvetín. Často sú typické pre jednotlivé odrody a už podľa nich môžete rozoznať o akú odrodu sa jedná.
Sekundárne arómy vznikajú vo víne jeho technologickým spracovaním. Patria sem arómy opaľovaného dubového dreva, keď vinár nechá víno zrieť v barrique sudoch. Alebo vône pripomínajúce smotanu, mlieko, ktoré vznikajú vo vínach po jablčno-mliečnom kvasení.
Väčšina vín sa vyznačuje týmito 2 kategóriami aróm. Ide o vína mladé, ktorých potenciál na zlepšovanie po viac ako 2-3 rokoch nie je veľký a vypijú sa mladé.
Terciérne arómy vznikajú počas vyzrievania veľmi kvalitného vína vo fľašiach. Ide o jemné veľmi komplexné arómy, ktoré sa ťažko jednoznačne určujú. V takýchto vínach sú hravé ovocné a kvetnaté tóny nahradené hlbšími jedinečnými vôňami, ktoré by stále mali byť príjemné, nie unavené, zvetrané. Objavujeme vône medu, dymu, pražených orieškov, ale aj petroleja, húb, zelenej šupky vlašských orechov.
Kvalitná vôňa musí pôsobiť na naše zmysly príjemne. Pri vnímaní vôní verte vlastným zmyslom a nenechajte si vsugerovať niečo s čím nesúhlasíte.

Chuť
Chuťové poháriky nám o víne nepovedia oveľa viac ako náš čuch, ale dotvoria náš názor na víno.
Na chuti vína si všímame jej :
intenzitu (víno prázdne, plné, veľmi plné, ťažké…)
jemnosť (víno je ľahučké, mäkké, okrúhle, pikantné, kyslé, trieslovinové, drevnaté…)
kvalitu (vadné, strohé, ploché, ovocné, kvetnaté, olejovité, bohaté, aromatické, korenisté, medové…)
perzistenciu (dochuť) ( krátka, dlhá, harmonické, horká, nepríjemná…).
Chuťové poháriky sú schopné rozlišovať päť základných chutí : kyslosť, sladkosť, horkosť, ostrú chuť – štipľavosť a slanosť – tú vo víne zvyčajne nenájdeme.

  • Za kyslosť môžu kyseliny pocházdajúce z hrozna. Z obsahu kyselín vo víne môžeme predpokladať nasledovné: Vyšší obsah napovedá, že hrozno je z chladnejšej vinohradníckej oblasti. Ak je víno len kyslé, tak ide o víno slabšej kvality vyrobené z menej zrelého hrozna. Ak vo víne sú popri kyselinách aj ďalšie príjemné chute pripomínajúce rôzne druhy ovocia, korenia ide o kvalitné víno. V najkvalitnejších vínach môžme cítiť chuť medu, orechov. Tieto chute vznikajú vo vínach dozrievaním. Kyseliny vo vínach ubúdajú smerom k teplejším vinohradníckym oblastiam, ubúdajú v procese dozrievania hrozna (čím teplejší ročník tým menej kyselín vo víne), ale aj dozrievaním vína v pivnici, aj vo fľaši.
  • Sladkosť spôsobuje zvyškový cukor, glycerol (druh alkoholu), sladké taníny. Sladké vína potrebujú kyslosť. Bez nej pôsobia unavene.
  • Ostrá štipľavá chuť je náznakom nekvalitného vína. Prejavujú sa tak prchavé kyseliny, ktoré sú produktom nekvalitného kvasenie a slabšej hygieny v pivnici.
  • Horkosť si všímame najmä pri červených vínach. Hovoríme tiež o trieslovinách. Vyššie triesloviny sa nachádzajú vo vínach z menej zrelého hrozna. Vyzretejšie hrozná dávajú ovocnejšie vína.
  • Kvalitné vína sa vyznačujú rovnováhou medzi jednotlivými chuťami. Kyseliny, cukor, taníny, alkohol, charakteristické chute pre danú odrodu, to všetko musí byť príjemne zladené.

Po vypití vína si všímame aj dochuť, ktorá nám ostáva v ústach. Jej intenzitu, kvalitu a dĺžku.
Kvalitná chuť musí pôsobiť na naše zmysly príjemne. Rovnako ako pri vôni aj pri posudzovaní chutí verte vlastným zmyslom a nenechajte si vsugerovať niečo s čím nesúhlasíte. Iba úprimné stotožnenie sa s chuťou vína si zapamätáte a využijete pri ďalších stretnutiach s vínom.

Správy
Odporúčame
Obchodní partneri
Sledujte nás

MÁTE VIAC AKO 18 ROKOV?

Pokračovaním súhlasíte s Všeobecnými obchodnými podmienkami a Zásadami používania súborov cookie.